Štandardné typy diskových polí (Standard RAID Levels)

Raid 0

RAID 0 (Striped Set = prekladaná sada) rozdeľuje bloky dát medzi 2 alebo viac diskov bez informácie o parite (kontrolneho suctu). Zlyhanie jediného disku v poli RAID 0 má za následok stratu všetkých dát uložených v poli.

Raid 1

RAID 1 (Mirrored Set = zrkadlená sada) vytvára identicke kópiu dát na dva alebo viacej diskoch. Redundancia má teda prednosť pred využitím maximálnej kapacity - take pole pracuje pri postupnom zlyhávaní diskov, kým nezlyha posledný z nich.

Raid 2

RAID 2 rozdeľuje dáta na bitovej úrovni na 3 alebo viac diskov s použitím Hammingovho kódu. Disky sú synchronizované radičom.

Raid 3

RAID 3 rozdeľuje dáta na bajtovej úrovni s vyhradeným diskom na paritu. Minimálny počet diskov je 3. Parita je vypočítavaná pomocou logickej funkcie XOR. a nachadza sa len na jednom disku.

Raid 4

RAID 4 (Striped Set With Dedicated Parity) používa rozdeľovanie dát na blokovej úrovni s vyhradeným diskom na paritu. Je to podobné riešenie ako RAID 3 s tým rozdielom, že disky môžu pracovať samostatne. Je to dané tym, že prekladanie dát sa deje na úrovni blokov, nie bajtov ako pri RAID 3.

Raid 5

RAID 5 (Striped Set With Distributed Parity) používa rozdeľovanie dát na blokovej úrovni s paritou na každom disku. Je to jedno z najpopulárnejších RAID riešení a je často používané a bezpecne. Na vytvorenie poľa RAID 5 sú potrebné najmenej 3 fyzické disky. Jeho využiteľná kapacita je daná vzťahom SRAID5 = (n-1) × Smin, kde Smin je veľkosť najmenšieho z diskov a n počet diskov. Využiteľnosť kapacity diskov aj úroveň bezpečnosti dát sa dajú škálovať zmenou počtu diskov v poli.

Raid 6

RAID 6 (Striped Set With Dual Distributed Parity) používa rozdeľovanie na blokovej úrovni, podobne ako RAID 5, a rozširuje ho o ďalší blok s paritou. Používa teda dva bloky s paritou na každom disku.
RAID 6 sa skladá najmenej zo 4 fyzických diskov.

JBOD (SPAN)

JBOD ("Just a Bunch of Disks" = doslovne "len taký zhluk diskov"; tiež SPAN). Nepríliš rozšírené zapojenie 2 a viacerých diskov, vytvára jeden virtuálny disk, ktorého kapacita je určená súčtom kapacít fyzických diskov. Dátové bloky sú ukladané postupne, za posledným blokom predchádzajúceho disku nasleduje prvý blok dalšieho.